Richard Brooš
Ako zlepšiť využívanie eurofondov na Slovensku - časť 5
Záverečná časť zamyslenia na tému Slovensko a eurofondy. Všetky predchádzajúce časti nájdete v mojich starších článkoch; odporúčam čítať od začiatku.
Záverečná časť zamyslenia na tému Slovensko a eurofondy. Všetky predchádzajúce časti nájdete v mojich starších článkoch; odporúčam čítať od začiatku.
Ďalšie pokračovanie zamyslenia na tému Slovensko a eurofondy. Predchádzajúce časti nájdete v mojich starších článkoch; odporúčam čítať od začiatku.
Pokračovanie zamyslenia na tému Slovensko a eurofondy. Predchádzajúce časti nájdete v mojich starších článkoch; odporúčam čítať od začiatku.
Pokračovanie môjho zamyslenia na tému Slovensko a eurofondy. Úvodnú časť nájdete v mojich starších článkoch; odporúčam čítať od začiatku.
Eurofondy využívame takmer dve dekády. Podľa Flash eurobarometera č. 298 z roku 2010 (http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_298_sum_en.pdf) má Slovensko najvyššie povedomie o regionálnej pomoci EÚ zo všetkých členských štátov EÚ (71%) a veľká väčšina Slovákov (84%) vníma projekty financované z eurofondov vo všeobecnosti pozitívne. Zdá sa teda, že ohľadne eurofondov je u nás všetko v poriadku.
Krátke zamyslenie nad výsledkami nedávnych parlamentých volieb ma priviedlo k názoru, že volebné prehry slovenských stredopravých politických strán bývajú „vykúpené" dôležitými zisteniami, ktoré podnecujú reflexiu vo forme úpravy politickej stratégie. Výsledky takéhoto snaženia sa doposiaľ vždy dostavili.
Verejné demonštrácie organizované v reakcii na obsah spisu Gorila mnohí komentátori prirovnávajú k udalostiam z novembra 1989. Súčasné vystúpenia na pódiách a heslá z davu však znejú akosi zmätenejšie a pesimistickejšie ako tie z osemdesiateho deviateho. Niet divu, veď svojim spôsobom sa protestuje proti kľúčovým prvkom systému, ktorý vytvorila práve nežná revolúcia. Svoju rolu zohráva aj vrcholiaca predvolebná kampaň.