Ako zlepšiť využívanie eurofondov na Slovensku - časť 5

Autor: Richard Brooš | 17.4.2012 o 11:54 | (upravené 17.4.2012 o 12:31) Karma článku: 4,43 | Prečítané:  389x

Záverečná časť zamyslenia na tému Slovensko a eurofondy. Všetky predchádzajúce časti nájdete v mojich starších článkoch; odporúčam čítať od začiatku.

Zohrávajú médiá a mimovládne neziskové organizácie náležitú úlohu pri využívaní eurofondov?

Slovenské MNO a médiá sú v tejto oblasti aktívnymi "strážnymi psami". Podarilo sa im zverejniť či odhaliť viaceré prípady zneužitia a neefektívneho použitia fondov EÚ. Z médií sú aktívne najmä regionálne a elektronické médiá; do televízneho spravodajstva sa dostávajú až politické kauzy. Angažovanosť však (najmä v prípade médií) nie je vždy zárukou kvalitných informácií. Kvalitná publicistika v oblasti fondov EÚ vyžaduje pochopenie základných pravidiel, vzťahov a súvislostí, ako aj efektívnu komunikáciu s orgánmi zodpovednými za využívanie ŠF a KF. Tu je vzhľadom na vysokú odbornú náročnosť a rozsah problematiky veľký priestor na zlepšenie. Inštitúcie zodpovedné za využívanie fondov EÚ by mohli byť nápomocné organizovaním školení a seminárov, prípravou stručnej príručky a pod.

Okrem verejnej kontroly majú médiá a MNO vo vzťahu k fondom EÚ aj ďalšie dôležité úlohy. Ide najmä o iniciovanie a odborné zapájanie sa do otvorenej verejnej diskusie o spôsobe a pravidlách využívania fondov EÚ. Tá na Slovensku prakticky vôbec neprebieha. Strategické rozhodnutia sú presadzované takmer výlučne na politickej alebo úradníckej úrovni, a to aj napriek tomu, že zástupcovia MNO sú členmi väčšiny monitorovacích výborov a iných poradných skupín. Súčasný stav súvisí najmä s už spomínaným obmedzeným aplikovaním princípu partnerstva (aj na pôde monitorovacích výborov) a s vysokou komplexnosťou problematiky politiky súdržnosti EÚ. Zmena si vyžiada úpravu postoja inštitúcií zodpovedných za využívanie fondov EÚ a zároveň preukázanie reálneho odborného prínosu zo strany MNO.

 

A čo univerzity, výskumné inštitúcie, Slovenská akadémia vied? Aká je ich úloha?

Prekonanie odbornej bariéry, obmedzeného aplikovania princípu partnerstva a iniciovanie verejnej diskusie o spôsobe a pravidlách využívania fondov EÚ pravdepodobne nebude možné bez mobilizácie potenciálu výskumných a akademických inštitúcií. Tie sú v súčasnosti zamerané hlavne na získavanie pomoci z fondov EÚ na svoju činnosť. Akademický a teoretický výskum využívania fondov EÚ sa takmer nerealizuje. Na akademickej pôde je problematika politiky súdržnosti EÚ obsahom vzdelávacích programov zameraných na regionalistiku, ekonomiku a európske štúdiá; systematickejšie programy existujú najmä na univerzitách v Nitre (SPU) a Bratislave (EU, UK). SAV sa zapája do výskumu regionálnej politiky (pripravovala napr. Národnú stratégiu regionálneho rozvoja), ale angažovanie priamo vo výskume využívania fondov EÚ je skôr výnimočné. Riešením by mohla byť výskumná spolupráca doposiaľ izolovaných subjektov z akademického, mimovládneho (možno aj podnikateľského) prostredia. Ak by takéto zoskupenie dokázalo ťažiť z koncentrácie a kumulácie znalostí, malo by potenciál zapájať sa napríklad aj do súťaží na spracovanie analýz a štúdií pre účely implementácie OP.

 

Zhrňme si to. V čom doposiaľ eurofondy Slovensku jednoznačne pomohli?

Z tisícov projektov podporených na území Slovenska sa dajú vybrať viaceré pozitívne príklady takých, ktoré efektívne a hospodárne naplnili stanovené ciele (viď. výročné správy OP alebo mapu realizovaných projektov NSRR). Dôležitejšie však je, či miliardy eur boli investované rozumne a či posúvajú dopredu kľúčové sektory hospodárstva a tým celú krajinu. Bohužiaľ, na túto zdanlivo jednoduchú otázku na Slovensku prakticky nevieme odpovedať. Sprievodným znakom slovenského prístupu k využívaniu fondov EÚ je totiž nezáujem o hodnotenie (evaluáciu) výsledkov a dopadov programov. Prvoradá je snaha vyčerpať všetky pridelené prostriedky a vykázať primitívne údaje o počte projektov, účastníkoch školení, kilometroch ciest a pod. Absencia dostatočného počtu kvalitných hodnotení neumožňuje zodpovedne posúdiť efektivitu doposiaľ vynaložených prostriedkov a poučiť sa do budúcnosti. Aj z tohto dôvodu sa v súčasnosti nachádzame opäť v podobnej situácii, ako keď sa začínala príprava súčasného obdobia 2007-2013.

 

Čo robiť, aby sa využívanie eurofondov na Slovensku zlepšilo?

Na začiatok by stačilo, keby sme sa poučili z doterajších chýb a nedostatkov. Práve teraz máme šancu začať v mnohých ohľadoch odznovu, ak zodpovedne pristúpime k príprave nového programového obdobia 2014-2020. Návod na úspech by mohol obsahovať najmä tieto rady:

Čím skôr sa s plným nasadením zamerajme na plnenie tzv. kondicionalít, najmä čo sa týka legislatívneho a inštitucionálneho rámca využívania fondov EÚ (strategické plánovanie, dlhodobá rozvojová stratégia, sektorové a regionálne koncepcie a analýzy a ich vzájomná komplementarita, jednotné mechanizmy zberu štatistických údajov, e-Government a prepojenie databáz, efektívny IT monitorovací systém, pravidlá verejného obstarávania, štátnej pomoci a pod.);

Venujme zvýšenú pozornosť fáze programovania a verejnej diskusii o spôsobe a pravidlách využívania fondov EÚ s cieľom zabezpečiť aspoň minimálnu úroveň odborného konsenzu o vízii rozvoja krajiny a koncentrácii pomoci;

Vopred identifikujme kľúčových prijímateľov pomoci a kľúčové projekty, aktívne diskutujme o ich príprave;

Vytvorme fungujúci vzťah komplementarity medzi ŠF a KF, ostatnými fondmi EÚ a národnými programami podpory regionálneho rozvoja;

Zaveďme princípy profesionálneho a jednotného riadenia fondov EÚ (vrátane výberu a ohodnotenia personálu), zosystematizujme spoluprácu s inštitúciami boja proti korupcii a vymožiteľnosti práva a obmedzme politický vplyv na využívanie fondov EÚ - za týmito účelmi zvážme transformáciu rezortných agentúr a sekcií s cieľom vytvorenia národnej rozvojovej agentúry;

Venujme pozornosť vzdelávaniu, budovaniu kapacít a odbornému rastu na všetkých úrovniach využívania fondov EÚ (vrátane politických elít) - za týmto účelom lepšie využívajme prostriedky technickej pomoci;

Zohľadnime regionálne a lokálne aspekty a potreby kľúčových subjektov pri programovaní, rozhodovaní a správe fondov EÚ, lepšie využívajme potenciál a koordinujme činnosť tzv. regionálnych rozvojových agentúr;

Eliminujme izoláciu jednotlivých úrovní rozhodovania o využívaní fondov EÚ a vytvorme kanály efektívnej a priebežnej komunikácie (vrátane komunikácie s inštitúciami EÚ);

Využívajme skúsenosti sociálno-ekonomických partnerov najmä v rámci programovania a monitorovacích výborov (predchádzajme však konfliktu záujmov);

S cieľom efektívneho výkonu partnerstva venujme pozornosť vzdelávaniu a budovaniu kapacít tretieho sektora, výskumných a akademických inštitúcií a médií - za týmto účelom tiež použime aj prostriedky technickej pomoci;

Venujme pozornosť nastaveniu štruktúry financovania a prehodnoťme mieru spolufinancovania pri jednotlivých typoch žiadateľov a projektoch;

Výrazne rozšírme využívanie návratných foriem pomoci (nástroje finančného inžinierstva) a integrovaných územných investícií; podnikateľské subjekty podporujme výlučne návratnou formou pomoci;

Využívajme závery hodnotení výsledkov a dopadov, nezávislých analýz a štúdií na zlepšovanie systému, kumulujme ďalšie skúsenosti a poznatky.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?