Ako zlepšiť využívanie eurofondov na Slovensku - časť 3

Autor: Richard Brooš | 3.4.2012 o 15:23 | (upravené 3.4.2012 o 16:40) Karma článku: 4,61 | Prečítané:  577x

Pokračovanie zamyslenia na tému Slovensko a eurofondy. Predchádzajúce časti nájdete v mojich starších článkoch; odporúčam čítať od začiatku.

Má Slovensko problémy s využívaním eurofondov?

Využívanie značného objemu finančných prostriedkov z fondov EÚ je pre krajinu ako Slovensko veľká výzva, ktorá vyžaduje (podobne ako napr. transformačný a integračný proces SR) odvážnych a osvietených politikov, úradníkov so zmyslom pre verejnú službu, aktívny tretí sektor, záujem a podporu verejnosti. V opačnom prípade sa z príležitosti na rozvoj krajiny stáva skôr riziko korupcie, morálneho úpadku a zneužívania verejných prostriedkov.

Negatíva spojené s využívaním ŠF a KF na Slovensku v mnohom odrážajú všeobecnejšie problémy slovenskej spoločnosti v jej aktuálnom štádiu transformácie/vývoja: Aj v tejto oblasti medzi zainteresovanými politikmi a úradníkmi, samosprávami, médiami, mimovládnymi neziskovými organizáciami (MNO) a verejnosťou prevláda nedôvera a podozrievavosť. Protichodné záujmy rôznych politických a ekonomických skupín a boj o moc zasahujú do rozhodnutí, ktoré vyžadujú odborné posúdenie a istú mieru spoločenskej zhody. Zodpovedné štátne orgány v tejto situácii volia zdanlivo jednoduchšiu cestu a rozhodnutia presadzujú zväčša na politickej úrovni bez snahy o širšiu verejnú či odbornú diskusiu a konsenzus.[1] To vedie k strate kontinuity a nestabilite pravidiel, zvyšuje pravdepodobnosť pochybení a prijatia nesprávnych rozhodnutí. Zároveň sa zväčšuje priestor pre netransparentnosť, korupciu a nehospodárne využívanie verejných prostriedkov. Verejnosť prejavuje svoju nespokojnosť skôr pasívne a neorganizovane, čo nevytvára dostatočný tlak na zlepšenie systému.

Pri uvažovaní o konkrétnych problémoch a chybách je potrebné vrátiť sa do obdobia využívania predvstupovej spolupráce, kedy sa formoval prístup Slovenska k regionálnej politike EÚ ako aj k vlastnej stratégii rozvoja krajiny. SR nevyužila toto obdobie na prípravu dostatočného počtu vlastných expertov na rôznych úrovniach, ktorí mohli použiť skúsenosti starých členských štátov EÚ pri nastavovaní systému na Slovensku. Neskôr "eurofondy" predstavovali jeden z hlavných marketingových nástrojov v reklamnej kampani za vstup SR do EÚ, no Slovensko naďalej podceňovalo systematickú prípravu na využívanie týchto prostriedkov.[2] Napriek vysokej komplexnosti problematiky fondov EÚ v tomto období orgány na národnej ani regionálnej úrovni nepodnikli takmer žiadne prípravné strategické, koncepčné a legislatívne opatrenia. Pri príprave NSRR v rokoch 2005-2007 sa prejavil zlý stav resp. neexistencia strategických dokumentov (sektorové stratégie, plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja a pod.) a slabá dostupnosť, prepojenosť a relevancia údajov. Zákon č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja a zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES nadobudli účinnosť až v roku 2009. Národná stratégia regionálneho rozvoja SR bola prijatá až v roku 2010. Nie je doriešená problematika vysporiadania pozemkov pod rómskymi osadami, čo znemožňuje ich účinnú podporu. Doteraz nie je zabezpečený úplný súlad zákona č. 24/2006 Z. z. s príslušnou smernicou EÚ, čo komplikuje preukazovanie vplyvov programov a projektov na životné prostredie. Neexistuje systém centrálneho dožadovania potvrdení úradov a overovania údajov evidovaných vo verejných registroch. Zoznam legislatívnych "pascí" pri využívaní fondov EÚ je širší, prijaté legislatívne normy nie sú zastabilizované, a nové legislatívne návrhy nie sú dostatočne posudzované z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na programy a projekty financované z fondov EÚ, čo ďalej prehlbuje nestabilitu a netransparentnosť pravidiel a zvyšuje riziko chybovosti.

 

Zdá sa, že väčšina nedostatkov sa dá odstrániť zefektívnením činnosti úradov. Čo tomu bráni?

Pretrvávanie nevyhovujúceho stavu umožňuje najmä skutočnosť, že slovenská politická elita má prevažne nízke povedomie o politike súdržnosti EÚ a prevláda u nej snaha využívať ŠF a KF na konsolidáciu verejných financií SR a získavanie politického a voličského kapitálu. Priority a procesy sa nestanovujú v prvom rade na základe analýzy rastového potenciálu, ale na základe logiky "použijeme eurofondy na účel XY, lebo inak by sme na to museli vyčleniť veľa prostriedkov zo štátneho rozpočtu".[3] Vyústením tohto prístupu je snaha eliminovať princíp koncentrácie pomoci a prideľovať prostriedky do čo najväčšieho počtu sektorov a čo najširšiemu okruhu záujemcov. Roztrieštením 11,5 miliardy eur medzi 98 opatrení, ktoré pokrývajú takmer každú oblasť regionálneho rozvoja, si Slovensko zvolilo cestu, ktorá ex ante predpokladá nízku mieru dopadu ŠF a KF na rozvoj krajiny.

ŠF a KF sú z definície doplnkovým zdrojom financovania rozvoja (viď. najmä čl. 15 nariadenia 1083/2006). V optimálnom prípade členská krajina identifikuje menší počet kľúčových oblastí/sektorov s vysokým rastovým potenciálom, kde intenzívne investície prinesú za krátku dobu výraznú rozvojovú zmenu a pridanú hodnotu (napr. prekonanie zaostávania spôsobeného socializmom, vojnou a pod.), pričom ostatné oblasti sú podporované pomalším tempom z národných zdrojov. Synergia európskych a národných zdrojov by mala aspoň približne zodpovedať finančným nárokom na dosiahnutie cieľov národnej rozvojovej stratégie. Slovensko však prostredníctvom fondov EÚ takmer úplne (s výnimkou spolufinancovania podporených projektov, niektorých dotačných programov a trasferov) kompenzuje strategické výdavky štátneho rozpočtu na oblasť regionálneho rozvoja. Fondy EÚ sa stali "všeliekom" na rozvojové problémy Slovenska. Vytvorenie systematického národného mechanizmu finančnej podpory regionálneho rozvoja, zdá sa, zatiaľ nie je na programe. Takmer každý nový legislatívny či vládny zámer, na ktorý nie sú vyčlenené prostriedky v štátnom rozpočte, predpokladá financovanie z fondov EÚ, a to bez ohľadu na to, či rieši kľúčové rozvojové priority SR a EÚ. Nie je výnimkou, že predkladatelia zámerov rátajú s podporou z fondov EÚ bez akejkoľvek analýzy súladu zámeru s cieľmi programov.[4] Stručne povedané, súčasným postojom k využívaniu fondov EÚ Slovensko prichádza o šancu v priebehu krátkeho časového obdobia prekonať zaostávanie kľúčových sektorov a zvýšiť konkurencieschopnosť vybraných prioritných rastových oblastí.

Slabá koncentrácia pomoci umožňujúca prideľovať prostriedky širokému okruhu záujemcov v kombinácii s vysokým podielom financovania projektov zo ŠF a KF a štátneho rozpočtu[5] je zároveň hlavnou príčinou nadmerného dopytu žiadateľov o podporu. Práve to spravidla vedie k selektívnemu a netransparentnému výberu projektov, zvyšuje riziko korupcie a nehospodárneho využívania verejných prostriedkov.[6]

 


[1] Hoci aplikovanie tzv. princípu partnerstva je v legislatíve EÚ (čl. 11 nariadenia Rady č. 1083/2006) definované ako podmienka pri rozhodovaní o využívaní fondov EÚ, orgány zapojené do riadenia programov neradi aktívne spolupracujú so sociálno-ekonomickými partnermi (MNO, akademické a výskumné organizácie, samosprávy, profesijné združenia a pod.). Pri vysokej komplexnosti a rozsahu problematiky fondov EÚ pritom môže byť takáto spolupráca efektívna, najmä v oblastiach, v ktorých sociálno-ekonomickí partneri disponujú cennými znalosťami a praktickými skúsenosťami.

[2] Jedným z dôvodov môže byť skutočnosť, že politika súdržnosti EÚ nepredstavovala samostatnú kapitolu v rámci prístupových rokovaní SR a ani následne EÚ nepodmienila čerpanie prostriedkov ŠF a KF splnením istých štandardov na úrovni národnej legislatívy a strategického plánovania.

[3] Viď. napr. http://ekonomika.sme.sk/c/5850416/presun-eurofondov-na-dialnice-brusel-udajne-odmieta.htmlhttp://openiazoch.zoznam.sk/cl/102977/Eurofondy-su-podla-Sulika-moznost-na-financovanie-eurovalu

[4] Jedným z mnohých príkladov je projekt Európske hlavné mesto kultúry - Košice 2013, ktorý bol v apríli 2009 schválený vládou SR. Projekt predpokladal financovanie až 70% rozpočtu (t.j. vyše 70 miliónov eur) z prostriedkov ŠF bez preukázania reálnej možnosti financovania zámeru z akéhokoľvek z 11 slovenských programov. Až následne boli iniciované intenzívne rokovania a v auguste 2010 bolo na politickej úrovni presadené, že projekt bude financovaný v rámci Regionálneho OP.

[5] pri verejnom a neziskovom sektore až 95% rozpočtu projektu, pri podnikateľskom sektore priemerne polovica (podľa pravidiel schémy štátnej pomoci)

[6] Viď. napr. http://www.transparency.sk/wp-content/uploads/2010/01/prejeme_alebo_vyuzijeme_eurofondy.pdf

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?