Ako zlepšiť využívanie eurofondov na Slovensku - časť 2

Autor: Richard Brooš | 31.3.2012 o 19:45 | (upravené 31.3.2012 o 20:41) Karma článku: 3,53 | Prečítané:  487x

Pokračovanie môjho zamyslenia na tému Slovensko a eurofondy. Úvodnú časť nájdete v mojich starších článkoch; odporúčam čítať od začiatku.

Ako je riadené prideľovanie eurofondov? O čom sa rozhoduje v Bruseli?

Priority a ciele regionálnej politiky EÚ, ktoré stanovuje legislatíva EÚ, sú implementované štátnymi a regionálnymi orgánmi členských štátov v spolupráci s Európskou komisiou. Základným predpokladom realizácie programov a projektov je schválenie rozpočtu EÚ (tzv. viacročný finančný rámec) a jeho pravidiel Radou EÚ a Európskym parlamentom na základe návrhu Európskej komisie. Súčasne so schvaľovaním rozpočtu prebieha medzi Európskou komisiou a členskými štátmi proces negociácií o princípoch a prioritách politiky súdržnosti EÚ pre pripravované rozpočtové obdobie, ktoré sa sformulujú do podoby záväzných nariadení EÚ[1]. Po schválení rozpočtu a nariadení EÚ každý členský štát v spolupráci s Európskou komisiou pripraví spoločný strategický dokument a programy, ktoré schvaľuje Európska komisia. Po schválení programov sa prostriedky rozpočtu EÚ v dohodnutých intervaloch stávajú príjmom štátneho rozpočtu členských štátov, ktoré môžu byť použité výlučne na realizáciu schválených programov. Návrhy na zmenu programov opätovne schvaľuje Európska komisia.[2]

Prípravná fáza realizácie programov, ktorá sa odohráva najmä na úrovni EÚ, značne ovplyvňuje úspech následnej implementácie. V prípade súčasného obdobia 2007-2013 boli nariadenia EÚ prijaté až v druhej polovici roku 2006, čo oddialilo prípravu a schválenie programov a všetkých ďalších súvisiacich dokumentov. Slovenské programy boli pripravované v atmosfére poznačenej výmenou vlády po voľbách v roku 2006 a schválené boli v druhej polovici roku 2007.[3] Prvé výzvy na predkladanie žiadostí mohli byť vyhlásené až začiatkom roku 2008, teda viac ako rok po spustení programového obdobia. Začiatok implementácie na Slovensku bol charakterizovaný nedostatkom koordinácie a komunikácie, čo doposiaľ negatívne ovplyvňuje realizáciu programov.

Európska komisia pri príprave súčasného obdoba 2007-2013 ponechala členským štátom voľnosť ohľadne miery koncentrácie programov (počet cieľov a priorít) aj spôsobu merania dosahovania stanovených cieľov (merateľné ukazovatele), čo spôsobuje nízky dopad fondov EÚ na kľúčové priority EÚ a problémy s jednotným výkazníctvom údajov. Nejednoznančné definovanie niektorých dôležitých pravidiel (najmä čl. 55 nariadenia 1083/2006[4], čl. 7 nariadenia 1080/2006[5], čl. 44, 56 a 78 nariadenia 1083/2006[6]), má za následok časté zmeny nariadení, nestabilitu a neprehľadnosť pravidiel. Zdá sa, že Európska komisia si je vedomá týchto nedostatkov a v programovom období 2014-2020 sa ich pokúsi eliminovať, čo si však vyžiada aj súčinnosť členských štátov.

Vo fáze implementácie programov Európska komisia priamo nezasahuje do procesu výberu projektov okrem malého množstva projektov veľkého rozsahu (najmä v sektore dopravy a životného prostredia). Útvary Európskej komisie majú dohliadaciu funkciu a oprávnenie v ktoromkoľvek momente uskutočniť audit. V prípade, že sa zistia významné nedostatky, členské štáty a Európska komisia sa dohodnú na akčnom pláne na ich odstránenie. Ak dotknutý členský štát neprijme urýchlene nápravné opatrenia, Európska komisia môže prerušiť alebo pozastaviť platby.[7] Kľúčovými útvarmi Európskej komisie sú Generálne riaditeľstvo pre regionálnu politiku (DG REGIO) a Generálne riaditeľstvo pre zamestnanosť (DG EMPL), ktoré pri schvaľovaní a posudzovaní realizácie programov a projektov spolupracujú s generálnymi riaditeľstvami pre pôdohospodárstvo a rozvoj vidieka (DG AGRI), námorné záležitosti a rybné hospodárstvo (DG MARE), životné prostredie (DG ENV), mobilitu a dopravu (DG MOVE), energiu (DG ENER), informačnú spoločnosť a média (DG INFSO), vzdelávanie a kultúru (DG EAC). Pre slovenské orgány sú najdôležitejšími kontaktnými bodmi na týchto generálnych riaditeľstvách úradníci na teritoriálnych oddeleniach, pod ktoré spadá Slovensko, alebo na tematických oddeleniach zameraných na ŠF a KF. Do programov a projektov môžu byť v rámci svojich kompetencií zapojené aj ďalšie inštitúcie EÚ, najčastejšie Európska investičná banka (EIB), Európsky dvor audítorov (ECA) a Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF).

 

Kto za využívanie eurofondov zodpovedá na Slovensku?

V rámci decentralizovaného systému riadenia ŠF a KF členské štáty pre každý zo 455 programov, ktorými sa v období rokov 2007-2013 uplatňuje politika súdržnosti, menovali štátne alebo regionálne orgány zodpovedajúce za ich prípravu a realizáciu - tzv. riadiace orgány. Tieto orgány, ktorými sú v prípade SR výlučne vybrané orgány štátnej správy, určujú hodnotiace a výberové kritériá, kontrolujú dodržiavanie podmienok poskytovania pomoci, vykonávajú kontroly čerpania a správnosti predložených výdavkov, menujú členov výberovej komisie a jej prostredníctvom vyberajú projekty, ktoré získajú pomoc v súlade s výzvou na predkladanie žiadostí. Riadiaci orgán môže časť svojich úloh delegovať na tzv.  sprostredkovateľské orgány. Pre každý operačný program musí členský štát určiť aj tzv. certifikačný orgán a tzv. orgán auditu.[8] Certifikačný orgán predkladá Európskej komisii výkazy o výdavkoch a žiadosti o platbu a overuje, či sú žiadosti o platbu presné a či vychádzajú zo spoľahlivých účtovných systémov založených na platných vnútroštátnych a európskych právnych predpisoch. Orgán auditu uskutočňuje audit systémov a preveruje projekty. Riadiacemu a certifikačnému orgánu oznamuje zistené nedostatky a nezrovnalosti vo výdavkoch. V podmienkach SR úlohy oboch týchto orgánov pre všetky programy vykonáva Ministerstvo financií SR. Ďalšími dôležitými slovenskými orgánmi sú Centrálny koordinačný orgán, ktorý je (v spolupráci s Ministerstvom financií SR) zodpovedný za prípravu, monitorovanie a hodnotenie spoločného strategického dokumentu SR koordináciu riadiacich orgánov, a tiež Stále zastúpenie SR pri EÚ v Bruseli. Úlohy jednotlivých orgánov a ich vzájomné vzťahy sú definované v príslušných nariadeniach EÚ, v zákone č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov ES[9], Systéme riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ, Systéme finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ[10] a v samotných operačných programoch.[11]

Na Slovensku využívame ŠF a KF prostredníctvom 11 operačných programov (OP) Národného strategického referenčného rámca SR 2007-2013 (NSRR)[12], ktorý definuje národné rozvojové priority pre ciele Konvergencia a Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, a v menšom rozsahu aj prostredníctvom 9 programov Európskej územnej spolupráce[13]. Strategický cieľ NSRR „Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosť pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja" je postavený na 3 strategických prioritách[14] a 4 horizontálnych prioritách[15]. Tieto priority má zabezpečiť realizácia 8 sektorových programov (OP Doprava, OP Životné prostredie, OP Informatizácia spoločnosti, OP Výskum a vývoj, OP Vzdelávanie, OP Zdravotníctvo, OP Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, OP Zamestnanosť a sociálna inklúzia), 2 prierezových integrovaných regionálnych programov (Regionálny OP a OP Bratislavský kraj) a 1 podporného programu technickej pomoci. Prostriedky 11 slovenských OP sú rozdelené do 51 prioritných osí, ktoré sa delia celkovo na 98 opatrení.

 


[1] Pre obdobie 2007-2013 sú to najmä nariadenia č. 1083/2006, 1080/2006, 1081/2006, 1084/2006, 1828/2006.

[2] odsek spracovaný podľa http://ec.europa.eu/regional_policy/how/policy/index_en.cfm

[3] dátumy schválenia slovenských strategických dokumentov viď. napr.: http://www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/viac-z-historie-nsrr---/, http://www.nsrr.sk/aktuality/&id=81&page=133, http://www.nsrr.sk/aktuality/&id=63&page=129

[4] pravidlá pre tzv. projekty generujúce príjmy

[5] pravidlá oprávnenosti výdavkov

[6] pravidlá pre tzv. nástroje finančného inžinierstva (t.j. návratná forma financovania projektov)

[7] spracované podľa http://ec.europa.eu/regional_policy/faq/q9/index_sk.htm

[8] Pre obdobie 2014-2020 sa navyše predpokladá na národnej úrovni zriadenie tzv. akreditačného orgánu, ktorý by mal plniť úlohy v oblasti kontroly a vykonávania tzv. auditov súladu.

[9] http://www.nsrr.sk/dokumenty/legislativa/

[10] http://www.nsrr.sk/dokumenty/zakladne-dokumenty/

[11] odsek spracovaný podľa http://ec.europa.eu/regional_policy/faq/q9/index_sk.htm a http://www.nsrr.sk

[12] http://www.nsrr.sk/narodny-strategicky-referencny-ramec-2007-2013/

[13] http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj/zoznam_liniek/europska-uzemna-spolupraca

[14] Infraštruktúra a regionálna dostupnosť (Zvýšenie hustoty vybavenia regiónov infraštruktúrou a zvýšenie efektívnosti s ňou súvisiacich verejných služieb); Vedomostná ekonomika (Rozvoj zdrojov trvalo udržateľného ekonomického rastu a zvyšovanie konkurencieschopnosti priemyslu a služieb); Ľudské zdroje (Zvýšenie zamestnanosti, rast kvality pracovnej sily pre potreby vedomostnej ekonomiky a zvýšenie sociálnej inklúzie rizikových skupín).

[15] Marginalizované rómske komunity, Rovnosť príležitostí, Trvalo udržateľný rozvoj a Informačná spoločnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?