Ako zlepšiť využívanie eurofondov na Slovensku - časť 1

Autor: Richard Brooš | 28.3.2012 o 12:13 | (upravené 30.3.2012 o 10:30) Karma článku: 4,25 | Prečítané:  527x

Eurofondy využívame takmer dve dekády. Podľa Flash eurobarometera č. 298 z roku 2010 (http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_298_sum_en.pdf) má Slovensko najvyššie povedomie o regionálnej pomoci EÚ zo všetkých členských štátov EÚ (71%) a veľká väčšina Slovákov (84%) vníma projekty financované z eurofondov vo všeobecnosti pozitívne. Zdá sa teda, že ohľadne eurofondov je u nás všetko v poriadku.

Je to však naozaj tak? Sú medializované kauzy a prípady nehospodárneho využitia eurofondov, správy o neschopnosti ich efektívneho využitia[1] a polemiky či plnia deklarované ciele[2] výkrikmi zatrpknutých jednotlivcov, minoritných euroskeptikov a médií túžiacich po škandáloch? Alebo sú to indície, že pod plachtou benevolentnej až ľahostajnej verejnosti sa ukrýva priestor na zlepšenie doposiaľ nezistených rozmerov?

Ak je tu priestor na zlepšenie, treba ho preskúmať. - Dnes začnem zľahka zhrnutím súvislostí, ktoré považujem za nevyhnutné na pochopenie problematiky. V priebehu apríla sa pokúsim zamyslieť nad súčasným stavom a jeho príčinami. Napokon by som sa chcel dopracovať k návrhom na zlepšenie vo forme konkrétnych odporúčaní.

 

Čo sú vlastne eurofondy, na čo slúžia a komu sú určené?

Keď sa hovorí o „eurofondoch", najčastejšie sa myslí na štrukturálne fondy (Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond) a Kohézny fond, teda finančné prostriedky rozpočtu Európskej únie (EÚ) vyčlenené na realizáciu regionálnej politiky EÚ často nazývanej aj politika súdržnosti alebo kohézna politika.[3] Spoločným cieľom stoviek tisícov projektov financovaných z týchto fondov po celej EÚ je zmenšovanie hospodárskych, sociálnych a územných disparít medzi regiónmi EÚ, zaostalosti najviac znevýhodnených oblastí a podpora vyváženého trvalo udržateľného územného rozvoja v rámci EÚ.[4] Štrukturálne fondy a Kohézny fond (ŠF a KF), ktoré tvoria podstatnú časť rozpočtu EÚ, môžu využívať subjekty verejného, súkromného a tretieho sektora prakticky v každom regióne EÚ. Smerovanie a rozsah podpory závisí od ekonomickej sily regiónu, zvolených rozvojových priorít a stanovených podmienok poskytnutia pomoci.

Politika súdržnosti EÚ je zmluvne zakotveným prejavom solidarity ekonomicky najsilnejších členských štátov a kompenzáciou negatívnych dôsledkov Jednotného trhu na ekonomicky slabšie členské štáty[5]. Fondy EÚ však v žiadnom prípade nie sú „darom" od ekonomicky silnejších štátov. V skutočnosti je suma fondov EÚ určených pre Slovensko len o niečo vyššia ako suma našich príspevkov do rozpočtu EÚ.[6] Najnovšie hodnotenia navyše začínajú odhaľovať skutočnosť, že projekty financované z fondov EÚ v nových členských štátoch EÚ majú významný pozitívny ekonomický dopad na silné štáty.[7] Podporu prostredníctvom ŠF a KF je preto dobre vnímať skôr ako jeden z nástrojov EÚ na hľadanie a presadzovanie spoločných a inovatívnych postupov v riešení problémov členských štátov EÚ, a to na strategickej[8] ako aj politickej[9] úrovni.

 

Kedy začalo Slovensko využívať eurofondy a dokedy ich bude môcť čerpať? Aký je rozsah a štruktúra týchto prostriedkov určených pre Slovensko?

Využívanie ŠF a KF sa pre Slovensko stalo realitou vstupom do EÚ v roku 2004[10], a to na základe Rámca podpory spoločenstva 2004-2006. Od roku 2007 sa prvýkrát podieľame na realizácii celého sedemročného rámca, v ktorom je z celkového objemu 347 miliárd eur pre Slovensko vyčlenených viac ako 11,5 miliardy eur. Rozdelenie prostriedkov medzi jednotlivé štáty bolo predmetom rokovania Rady EÚ. K sume príspevku EÚ je potrebné prirátať ešte povinné spolufinancovanie štátneho rozpočtu a prijímateľov pomoci, ktoré je rozdielne pre rôzne typy projektov a prijímateľov.

Pre budúce programové obdobie 2014-2020 aktuálny návrh rozpočtu EÚ[11] predpokladá  zachovanie súčasného rozsahu politiky súdržnosti. V prípade úspešných rokovaní na úrovni Rady EÚ a Európskeho parlamentu by celkový objem prostriedkov pre Slovensko mohol byť dokonca mierne vyšší ako v súčasnosti. Európska komisia však zároveň pripravila viaceré nové opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť efektívnejšie využívanie fondov. Ich nedodržanie by malo spôsobiť zníženie objemu alebo zastavenie finančných prostriedkov pre nezodpovedné krajiny.

Rozsah ŠF a KF po roku 2020 zatiaľ nie je možné odhadnúť. Ak v budúcich rokoch nedôjde k zásadným zlepšeniam v dosahovaní strategických cieľov EÚ, môže v kontexte hospodárskej krízy dôjsť aj k celkovému prehodnoteniu modelu financovania regionálnej politiky EÚ.

 


[1] Viď. napr. http://www.monitoringfondov.eu/section.php?kauzy, http://www.eufondy.org/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=14&Itemid=110, http://www.fair-play.sk/clanok.php?u=3&u1=6&u2=24&u3=390, http://www.sme.sk/c/5493367/stefanov-neviem-co-je-nastenkovy-tender.html, http://www.governance.sk/index.php?id=636, http://www.necerpame.sk/, http://blog.etrend.sk/mihalblog/2011/09/11/a-nekradnut/, http://spravy.pravda.sk/brusel-zastavil-fondy-za-101-milionov-d7t-/sk_ekonomika.asp?c=A111109_052451_sk_ekonomika_p01

[2] Viď. napr. http://blog.etrend.sk/jan-kosturiak/2011/07/10/svet-sa-zblaznil/, http://www.monitoringfondov.eu/article.php?41, http://www.institute.sk/upload/pdf/Mihalik_ESEJ_2010.pdf

[3] Existuje však množstvo ďalších fondov EÚ, samostatných a iných špeciálnych tematických iniciatív, ktoré sú určené na financovanie politík EÚ. Poľnohospodárska politika EÚ je napríklad financovaná najmä cez Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka. Rozvojová politika EÚ financuje programy a projekty v tretích krajinách cez Európsky rozvojový fond, Nástroj pre rozvojovú spoluprácu, Nástroj pre európske susedstvo a partnerstvo, Nástroj predvstupovej spolupráce, Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva a ďalšie. Medzi iné známejšie fondy patrí aj Fond solidarity Európskej únie, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii atď.

[4] Jednotný európsky akt (1986) a Lisabonská zmluva (2009)

[5] Viď. napr. http://ec.europa.eu/regional_policy/sources/docgener/studies/pdf/single_market/single_market_report.pdf

[6] Viď. napr. http://www.iness.sk/stranka/6757-Statny-rozpocet-a-eurofondy.html, http://hnonline.sk/ekonomika/c1-54292330-za-kazde-euro-z-eurofondov-sme-zaplatili-90-centov

[7] Viď. najmä záverečnú správu z hodnotenia Evaluation of benefits to the EU-15 countries resulting from the implementation of the Cohesion Policy in the Visegrad Group countries, IBS Warsaw, December 2011

[8] Európska komisia prostredníctvom legislatívneho rámca pre fondy EÚ presadzuje zameranie značného objemu finančných zdrojov v rámci EÚ na vybrané spoločné priority.

[9] Fondy EÚ sú najmä na rokovaniach Rady EÚ a jej skupín často používané ako „motivačné nástroje" na dosiahnutie konsenzu medzi členskými štátmi.

[10] Predtým Slovensko čerpalo pomoc EÚ prostredníctvom predvstupových fondov (najmä PHARE, ISPA a SAPARD). Najväčším rozdielom medzi predvstupovou a štrukturálnou pomocou bol značný nárast objemu finančných prostriedkov a presun zodpovednosti za využívanie fondov z inštitúcií EÚ priamo na slovenské orgány.

[11] Viď. http://ec.europa.eu/budget/biblio/documents/fin_fwk1420/fin_fwk1420_en.cfm

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?